Smetanova 9, 91101, Trenčín
+421 944 991 316

Symbolika a história zásnubnych prsteňov

Prstene sa používali ako symbol po celé storočia. Porozumenie histórii zásnubných prstienkov môže snúbencom pomôcť uvedomiť si, akým významným šperkom tieto “krúžky” sú. Zásnubný prsteň predstavuje jeden z dôležitých detailov, ktorý predstavuje zmenu, očakávania a aj svadbu. Nezávisle na ostatných klenotoch si ženy prstienok, ktorý dostali so žiadosťou o ruku, dávajú dolu málokedy. Dámy milujú príbeh, ktorý sa k najdôležitejšiemu klenotu darovaného mužom ich života viaže, preto by si páni na jeho výbere mali naozaj dať záležať.

Odkiaľ tradícia zásnubných prsteňov pochádza?

História zásnubných prsteňov nezačína na naleštených pultoch elegantných klenotníctiev, ale na brehoch riek a v kováčskych dielňach. Nie je jednoduché určiť, kedy presne sa zvyk darovať zásnubný prsteň objavil. Niektorí sa domnievajú, že najstarší záznam o odovzdaní prsteňa pochádza zo starovekého Egypta asi pred 4 800 rokmi. Ostrice a rákosie rastúce vedľa známeho papyrusu sa splietali do krúžkov, ktoré ženy následne nosili ako prsteň.

Kruh fungoval ako symbol večnosti – bez začiatku a konca – nie len u Egypťaniek, ale aj v ďalších kultúrach. Svoj vlastný význam má však aj otvor uprostred prsteňa: nepovažuje sa iba za prázdny priestor, ale býva vnímaný ako brána alebo dvere, ktoré vedú k udalostiam očakávaným, ale aj neznámym. Darovanie prsteňa žene tak značí nekonečnú a nesmrteľnú lásku. Pôvodné materiály, z ktorých sa prstienky vyrábali, nevydržali veľmi dlho a čoskoro ich nahradili prstene z kože, kostí alebo slonoviny.

Čím drahší materiál, tým hlbšie vyznanie lásky. Cena prsteňa samozrejme dokazovala aj bohatstvo darcu. Zvyk darovania zásnubného prsteňa prevzali starí Rimania, ale samozrejme, po svojom. Skôr než symbol lásky pre nich “krúžky” predstavovali symbol vlastníctva. Odovzdaním prsteňa prehlasovali muži ženu za svoju.

Prstene sa vyrábali z dvoch kovov. Tie zo železa sa nazývali „anulus pronubus“ a boli určené na nosenie doma. Tie z drahého kovu (predovšetkým zo zlata) sa nosili na verejnosti. Tradičné zásnubné prstene rovnako mohli mať tvar kľúča a symbolizovali odomknutie nového života vydatej ženy. Niektoré z nich dokonca pasovali k špeciálnym šperkovniciam, v ktorých sa ukrýval zásnubný dar.

Rimania vraj boli rovnako prvými, ktorí si nechávali do prsteňov vyryť odkaz. Kresťania až do polovice 9. storočia odmietali používanie prstienkov ako súčasť svadobných ceremónií a obradov. Po prelomení tohto tabu v bohatých kruhoch však snúbenica nedostala jednoduchý krúžok, ale veľmi zdobený prsteň s rytými holubicami, lýrami alebo dvomi spojenými rukami. Ani takéto prstienky neboli cirkvi príliš po chuti, a preto sa šperky v 13. storočí značne zjednodušili a získali výraznejší spirituálny vzhľad.

Jeden z biskupov ho výstižne popísal ako „symbol jednoty dvoch sŕdc“. Kombinácia zlata a drahých kameňov sa stala precedensom až v 15. storočí. Najčastejšie takéto zásnubné prstene používali k spojeniu šľachtickej rodiny. Krúžky vyzerali podobne ako tie dnešné a každý kameň mal svoj špeciálny význam. Rubín značil lásku, smaragd domov a lesklé diamanty vernosť a trvalosť. V týchto časoch budúce nevesty rovnako dostávali nezvyčajné prstene so skrytými správami.

Najpopulárnejší zásnubný prsteň zdobili dva obdĺžnikové drahokamy – najčastejšie diamant a rubín symbolizujúci záväzok a vášeň. Priamo pod kameňmi boli smaltom vyobrazení chlipníci a nymfy ako metafora hravých zásnub. Keď sa pár zasnúbil, rozdelil si prsteň na dve časti pomocou špeciálneho uzáveru. Každý zo snúbencov nosil svoju polovicu doplnenú na vnútornej strane nápisom alebo veršom.

Veľmi obľúbené bolo „Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje.“ vypožičané zo svadobných obradov. V 18. storočí uzrel svetlo sveta írsky prsteň, ktorý spodobňuje dve ruky držiace srdce s korunkou. Zásnubný krúžok sa pôvodne používal v rovnomennej malej rybárskej dedinke, ale jeho dizajn pochádza z Talianska, zo 17. storočia. Hoci diamanty zdobili prstene po mnoho storočí, v zásnubných prsteňoch sa vraj podľa odborníkov začali objavovať až v 2. polovici 15. storočia.

Prstene v 19. storočí sa už toľko nelíšili od tých dnešných. Zasadená perla alebo najlepší kameň, ktorý si ženích mohol dovoliť, verejne potvrdzovali zámer snúbencov vstúpiť do zväzku manželského.

Veľký rozmach diamantových zásnubných prsteňov medzi širšou verejnosťou predznamenal objav diamantových baní na africkom kontinente v roku 1870. Vzhľad a štruktúra zásnubného prsteňa sa časom menili, čo súviselo predovšetkým s nástupom nových techník spracovania diamantov a spôsobov jeho osadenia.

Diamanty sú dnes pri zásnubách stále voľbou číslo jeden, pretože odrážajú svetlo a zo všetkých drahokamov majú najvyššiu brilanciu. Móda sa však mení a v poslednej dobe sa čím ďalej tým častejšie stretávame v zásnubných prsteňoch nie len s bielymi, ale aj farebnými diamantmi alebo inými pestrými drahokamami.

NA KTORÝ PRST PATRÍ ZÁSNUBNÝ PRSTEŇ?

Táto tradícia má počiatky už v stredoveku, kedy ľudia verili, že prstene symbolizujúce zväzok by sa mali nosiť na štvrtom prste ľavej ruky, pretože ním prechádza vena amoris – „žila lásky“. Táto povera tvrdila, že existuje priame spojenie medzi prstenníkom a srdcom, a preto bude prstienok na tomto prste napojený na srdce. V skutočnosti neboli ľudia až tak ďaleko od pravdy, pretože každá, aj tá najmenšia žila či cievka vedie priamo do srdca, takže aj prstenník je so srdcom spojený tak ako každé iná časť tela. V niektorých kultúrach sa ujala tradícia nosenia zásnubného prsteňa na pravej ruke.

Zaujímavé zdôvodnenie bezpochyby uvádza celkom pragmatické úvaha: prstenník ľavej ruky patri k najmenej (okrem malíčka) namáhaným prstom ruky, a preto prstienku hrozí nižšie riziko poškodenia, než keby bol nosený napríklad na ukazováku. Malíček bol vraj príliš úzky na to, aby klenotník mohol popustiť uzdu fantázie a vytvoriť krásny a zdobený kúsok, a preto sa zásnubné prstene začali nosiť na štvrtom prste ľavej ruky.

SYMBOLIKA ZÁSNUBNÉHO PRSTEŇA

Spočiatku mohli zásnubné prstene predstavovať časť vena alebo cenu nevesty. Nielenže prsteň na prvý pohľad oznamoval zadanosť ženy, jeho kvalita indikovala spoločenské postavenie a bohatstvo ženícha.

Prsteň ako dar

Pokiaľ muž venuje žene prsteň, vo väčšine západných kultúr je to považované za vyjadrenie túžby sa s ňou oženiť. Diamantový prsteň na ľavej ruke je jasným symbolom zasnúbenej ženy.

Prsteň ako sľub

Žena na oplátku nosí prsteň, aby ostatným naznačila, že si plánuje niekoho vziať a že je teda oficiálne zadaná.

Prsteň ako kruh

Zásnubné prstienky – a kruh ako taký je súčasťou posvätnej symbolickej geometrie. Prsteň je kruh bez konca a začiatku, čo znamená, že je večný, nekonečný, obnovujúci sa, celistvý a dokonalý. Predstavuje tiež Slnko, Mesiac a planéty a spojuje životy tak ako zásnubný prsteň spojuje životy dvoch ľudí. Kruh taktiež symbolizuje nekonečnú lásku milencov. Tak ako ich city – nemá žiadny koniec. Nedá sa zlomiť ani rozdeliť – tak ako ich puto.

Prsteň ako dedičstvo predkov

Mnoho párov si vyberá zásnubné prstienky nabité osobnou symbolikou. Keltské prstene sú zviazané s rodinnými väzbami a etnickou tradíciou, zatiaľ čo starožitné krúžky môžu byť rodinným dedičstvom, ktoré v sebe nesie hlboko intímne súznenie a spojenie.

Prsteň ako pripomienka

Moderní snúbenci často lipnú k romantickým chvíľam svojho spoločného bytia, a preto neváhajú upnúť pozornosť k zásnubným prsteňom zdobenými drahokamami podľa znamení zverokruhu alebo podľa mesiaca, kedy sa zoznámili, kedy si spolu po prvýkrát vyšli alebo kedy sa po prvýkrát pobozkali.

A preto nezabudnite: 

Zasnubný prsteň – minulosť, prítomnosť a budúcnosť!

 

Komentáre

error: Content is protected !!