Smetanova 9, 91101, Trenčín
+421 944 991 316

Profil mesta Trenčín

Naše mesto má veľkú históriu v oblasti tvorby zásnubných prsteňov a svadobných obrúčok. Pripomenme si už len slávny Zlatokov.

Mesto Trenčín, ležiace na západe Slovenskej Republiky, sa nachádza v údolí najdlhšej slovenskej rieky Váh, pod výbežkami Strážovských vrchov na východe a Bielych Karpát na západe. Je správnym centrom Trenčianskeho kraja, ktorý tvorí 9 okresov: Bánovce nad Bebravou, Púchov, Ilava, Myjava, Prievidza, Partizánske, Považská Bystrica, Nové Mesto nad Váhom a Trenčín. Územie mesta sa nachádza v miernom klimatickom pásme.

Vďaka svojej strategickej polohe je Trenčín významným centrom obchodu, hospodárstva, kultúry a športu. Rozloha mesta predstavuje približne 8 199,7 hektárov (ha). Počet obyvateľov mesta Trenčín je 55 155 k 01.01.2016.

Trenčín sa skladá z 10 katastrálnych území: Istebník, Hanzlíková, Kubrica, Kubra, Opatová, Orechové, Záblatie, Zlatovce a Trenčianske Bohuslavice.

zlatnícka histórria mesta TrenčínHistória mesta Trenčín

Mesto Trenčín patrí medzi tri najstaršie miesta na Slovensku, ktoré kronika spomína už v 11. storočí. Najstaršie archeologické nálezy dokazujú osídlenie trenčianskej lokality a teda prítomnosť človeka už v staršej dobe kamennej.

Do exkluzívnej skupiny európskych miest s antickou minulosťou vtedajší Trenčín, nazývaný Laugarício však radí známy Rímsky nápis na hradnej skale, ktorý vznikol už v roku 179 n.l. a ktorý predstavuje svedectvo víťaznej bitky Rimanov nad Kvádmi. Prvé písomné pramene o samotnom meste Trenčín pochádzajú z rokov 1111 a 1113.

Mesto Trenčín je v nich spomenuté ako mýtna a trhová osada pod Trenčianskym hradom. Spustošené mesto Trenčín po nájazdoch Tatárov v roku 1241 zažilo obdobie svojej najväčšej slávy a rozkvetu po roku 1275 za vlády Petra Čáka a jeho syna Matúša Čáka Trenčianskeho, známeho ako pán Váhu a Tatier.

Ten z mesta Trenčín urobil centrum svojich rozsiahlych dŕžav. V druhej polovici 16. a 17. storočia sa mestu nevyhli ani mnohé pohromy.

Okrem toho, že mesto bolo dobyté generálom v službách Ferdinanda Habsburského, muselo mesto tiež odolávať nájazdom Turkov a v roku 1710 ho postihol i mor. V roku 1790 hrad aj s celým mestom vyhoreli. Toto obdobie bolo však pre mesto aj napriek vojnám a iným nešťastiam taktiež obdobím rozkvetu umenia a kultúry.

Koncom 19. a začiatkom 20. storočia prichádza do Trenčína priemysel a modernizuje sa dopravné spojenie s inými oblasťami – dokončilo sa železničné spojenie so Žilinou. Mesto sa stalo významným obchodným a priemyselným centrom.

Začiatkom 20. storočia prenikali do mesta Trenčín taktiež mnohé moderné vymoženosti, ktoré zvyšovali kvalitu života v meste – bol zavedený telefón, uvedené elektrické osvetlenie verejných priestranstiev, začala sa výstavba kanalizačnej siete a verejného vodovodu. Prvé stále kino premietalo od roku 1907. Mesto Trenčín je dnes moderným mestom, v ktorom stáročné dejiny zanechali svoje odkazy.

Politická situácia a bezpečnostná stabilita

Politickú situáciu na území Slovenskej Republiky môžeme považovať za stabilnú a inak tomu nie je ani priamo v meste Trenčín. Kriminalita v Trenčianskom kraji bola podľa štatistík za rok 2017 najnižšia oproti ostatným slovenským krajom. Podľa Vavrovej z denníku Pravda, sa obyvatelia Trenčianskeho kraja môžu cítiť najbezpečnejšie.

Najväčšie zastúpenie obyvateľov má v meste Trenčín v roku 2016 veková kategória od 18 do 60 rokov. Predstavuje až takmer 59% celkovej populácie mesta Trenčín.

Aj napriek tejto skutočnosti však populácia Trenčianskeho kraja starne, čo je spôsobené nárastom počtu obyvateľov vo vyššom veku a súčasným úbytkom mladšej generácie. Priemerný vek obyvateľov Trenčianskeho kraja v roku 2017 predstavoval 41,8 rokov.

Nezamestnanosť

Miera nezamestnanosti ku dňu 31.01.2016 v Trenčianskom kraji bola podľa štatistík 7,53 %, čo je o 2,86 % pod celorepublikovým priemerom. Oproti minulému roku klesol počet nezamestnaných ľudí o 280. 

Podnebie

Podnebie okresu sa mení od teplého a suchého s miernou zimou v južnej časti Trenčianskej kotliny až po mierne chladné v najvyšších častiach pohorí. Priemerná ročná teplota je 8,8°C. Leto je prevažne teplé s priemernou teplotou 20°C, jeseň je však mierne daždivá. V zime sa priemerná teplota pohybuje okolo -2 až -3°C, charakteristická pre toto obdobie je aj snehová pokrývka.

Priemerný ročný úhrn zrážok za obdobie 2009-2014 predstavuje 725,2 mm. Reliéf územia Mesto Trenčín a Trenčiansky okres ležia na západnom Slovensku. Jadro tohto regiónu tvoria Trenčianska a Ilavská kotlina, ktoré sa rozkladajú pozdĺž najdlhšej slovenskej rieky Váh.

Trenčín leží v nadmorskej výške 204-210 m.n.m. Od hlavného mesta Slovenska, Bratislavy, je vzdialené 123km smerom na severovýchod. Na západe značnú časť okresu zaberajú Biele Karpaty, do jeho východnej časti siahajú výbežky Strážovských vrchov a na juhu dominuje Považský Inovec. Vzhľadom k tomu, že okres Trenčín je pohraničným okresom, najbližší hraničný priechod s Českou Republikou je od mesta Trenčín vzdialený len 17km.

Vodstvo

Rieka Váh, na ktorej mesto Trenčín leží, je najdlhšou riekou na Slovensku s dĺžkou 403 km. Tečie smerom od Tatier na západ a pri Žiline sa stáča na juh a smeruje ku Komárnu, kde ústi do rieky Dunaj. Rieka Váh Trenčínom preteká v dĺžke asi 5 km.

Celý tento úsek je z oboch strán upravený a ohradený hrádzami, ktoré sú obľúbeným miestom vychádzok, bicyklovania alebo korčuľovania. Váh, ako dominanta mesta umožňuje svojim obyvateľom a tiež turistom nenáročné, bezpečné splavy od mája do septembra všetkým vekovým kategóriám.

Táto aktivita predstavuje veľmi akčný a zaujímavý spôsob, ako tráviť voľný čas. Trenčiansky okres je bohatý na minerálne a liečivé vody. Najznámejšie sú teplé liečivé pramene v Trenčianskych Tepliciach. Širšie okolie Trenčína je bohaté i na mineralizované, zväčša železité vody, nazývané kyselky.

Príroda, flóra a fauna

Územie okresu nezasahuje žiadny národný park. Najvýznamnejším územím v okrese Trenčín z hľadiska ochrany prírody sú chránené krajinné oblasti: CHKO Biele Karpaty a CHKO Strážovské Vrchy. Na území okresu sa tiež nachádza 13 prírodných rezervácií, medzi ktoré patrí napríklad dobre známy Považský Inovec, jedna národná prírodná pamiatka a 17 prírodných pamiatok.

Lesné spoločenstvá v meste môžeme zaradiť do dvoch vegetačných stupňov. Listnaté dreviny výrazne prevládajú nad drevinami ihličnatými, dominujúcou drevinou je buk.

Na území Trenčína môžeme vyčleniť viacero živočíšnych spoločenstiev. Napriek tomu, že vznik týchto spoločenstiev je podmienený ekologickými zákonitosťami, je tu veľká variabilita, spôsobená pohyblivosťou a dynamikou ich zástupcov. 

Kultúrno-historické pamiatky

Trenčiansky hrad

Trenčiansky hrad predstavuje dominantu mesta, ktorá sa vypína na vápencovom brale nad mestom. Bol vybudovaný ako kráľovský strážny hrad, ktorý vznikol na mieste staršieho osídlenia existujúceho od doby bronzovej. Jeho začiatky sa viažu k 11. storočiu, keď pozostával z obytnej veže a rotundy, ktorá je zároveň najstaršou kamennou stavbou hradu a ktorej zvyšky sa nachádzajú na hornom nádvorí hradu.

Koncom 13. storočia sa hrad dostal do rúk Matúša Čáka, ktorý prestaval obytnú vežu, ku ktorej pristaval aj obytný palác v mohutnom opevnení, ktorý sa bohužiaľ do dnešnej doby nezachoval. Dnes je z tzv. Matúšovej veže krásny výhľad na veľkú časť Považia. Hrad bol rozšírený aj kráľom Ľudovítom z Anjou o opevnenie a nový palác, ktorý dnes slúži ako expozícia chladných a palných zbraní od 13. do 19. storočia.

Žigmund Luxemburský daroval hrad svojej manželke Barbore, pre ktorú dal vybudovať nový palác, ktorý dnes slúži na reprezentačné účely a príležitostné výstavy a tiež kaplnku. Koncom 15. storočia si hrad prešiel rozsiahlymi prestavbami a stalo sa tak za vlády Zápoľských, ktorých palác dnes hostí najrozsiahlejšiu expozíciu rodovej galérie Ilešháziovcov a obrazov z ich sídiel.

Dolnej časti hradu dominuje delová bašta, kaplnka a hradná studňa, nazývaná aj studňa lásky, ku ktorej sa viaže legenda o láske Turka Omara ku krásnej Fatime. Rímsky nápis na hradnej skale Rímsky nápis predstavuje najvýznamnejšiu rímsku epigrafickú pamiatku, ktorá dokazuje pobyt Rimanov v strednej Európe.

V poslednej tretine 2. storočia rozpútal vpád germánskych kmeňov Markomanov a Kvádov jeden z najnebezpečnejších konfliktov medzi Rímskou ríšou a kmeňmi zadunajského barbarika. Počas týchto vojen prenikli Rimania údolím Váhu až k dnešnému Trenčínu, kde prezimovali v osade Laugaricio.

Dôkazom toho je tento latinský nápis z roku 179 vytesaný do hradnej skaly. Je v ňom vyslovená vďaka za víťazstvo cisárov a vojska druhej pomocnej légie v počte 855 vojakov. Rímsky nápis je možné vidieť z terasy hotela Elizabeth.

Budova hotela Elizabeth

Budova hotela patrí dodnes medzi najdôležitejšie stavebné pamiatky mesta. Hotel dal postaviť v roku 1901 barón Armin Popper v historizujúcom slohu s prvkami secesie a nazval ho podľa manželky cisára Františka Jozefa Alžbety, ktorej meno dodnes nesie kaviareň Sissi.

V roku 1919 hotel odkúpila Tatra banka a jeho názov zmenila na Tatra hotel. Počas svojej existencie budova prešla dvomi rozsiahlymi rekonštrukciami. Po poslednej, v rokoch 2011 – 2012, hotel zmenil svoj vzhľad i názov. Dnes už svojich hostí víta ako hotel Elizabeth.

Mierové námestie

Mierové námestie tvorí historické jadro mesta. Na oboch jeho koncoch boli v 15. storočí postavené brány.

Dolná brána bola postavená ako súčasť mestského opevnenia, ktoré nadväzovalo na opevnenie hradu. Horná brána sa dodnes nezachovala. Námestie má dnes pretiahnutý šošovkovitý tvar, jeho podoba sa však v priebehu rokov menila.

Mnohé funkcie námestia sa s rozširovaním mesta postupne premiestnili, avšak funkcia najvýznamnejšej a najreprezentatívnejšej funkcie mesta mu ostala dodnes.

Farské schody

Renesančné farské schody boli postavené v roku 1568 ako obrannú komunikáciu, po ktorej nastupovali členovia mestských remeselníckych cechov k obrane mestských hradieb. Ľavá časť schodiska je tvorená arkádami, cez ktoré prúdi denné svetlo.

Schodisko tvorí 119 schodov prekonávajúcich výškový rozdiel asi 25 metrov. V súčasnosti slúžia schody širokej verejnosti a spájajú stred mesta s areálom Farského kostola, hradom i lesoparkom Brezina.

Mórový stĺp

Na pamiatku obetí moru, ktorá postihla Trenčín v roku 1710 dal postaviť do stredu Mierového námestia gróf Mikuláš Ilešházi mórový stĺp. Nazývaný je tiež stĺp Najsvätejšej Trojice a pochádza z dielne viedenských kamenárskych majstrov. 

Mestská veža

Dolná brána, nazývaná aj mestská veža, bola postavená ako súčasť mestského opevnenia začiatkom 15. storočia. Už od vrcholného stredoveku slúži ako vstup na hlavné Mierové námestie z juhu. Pôvodná brána bola iba dvojpodlažná, postavená na štvorcovom základe.

Veža bola postupne zvýšená do osembokého pôdorysu na súčasných šesť podlaží a meria 32 metrov. Vo vrchole veže sa pôvodne nachádzal renesančný hodinový stroj, ktorý v roku 1934 nahradili elektrickými hodinami. Nad prejazdom sa nachádza erb mesta, ktorým je veľkonočný baránok a tabuľka s latinským nápisom hlásajúcim stredoveké motto Trenčína: ,,Ak pán nechráni mesto, márne bdie ten, kto ho stráži“.

V súčasnosti slúži veža aj ako výstavný priestor pre profesionálnych aj neprofesionálnych umelcov.

Piaristický kostol sv. Františka Xaverského

Pôvodne jezuitský, neskôr piaristický kostol sv. Františka Xaverského bol vybudovaný v rokoch 1653 – 1657 v rano-barokovom slohu. Je dominantou západnej časti Mierového námestia a predstavuje veľmi významnú sakrálnu barokovú pamiatku na Slovensku.

Zásluhu na jeho postavení má predovšetkým ostrihomský arcibiskup Juraj Lippai, čo je zdokumentované aj jeho erbmi nad portálom do kostola a v interiéri nad obrazom hlavného oltára. Stavebné práce realizovali stavitelia talianskeho pôvodu Pietro a Gothard Spazzovci. V roku 1708 kostol značne poškodil požiar.

Počas obnovovacích prác nadobudol interiér kostola terajší barokový charakter. Najväčšími zmenami prešiel počas prestavby v rokoch 1711 – 1713 interiér kostola, kedy ho maliar a architekt K. Tausch vymaľoval freskami, ktoré patria k najvýznamnejším iluzívnym dielam vrcholného baroka na Slovensku.

Najpozoruhodnejšie sú fresky na klenbe hlavnej lode, ktoré sa viažu k legende o patrónovi kostola, sv. Františkovi Xaverskom. Dnes je kláštor sídlom rádu piaristov a Piaristického gymnázia Jozefa Braneckého. Pamiatka je prístupná len v čase bohoslužieb v tomto kostole.

Rímskokatolícky farský kostol Narodenia Panny Márie

Farský kostol bol postavený v roku 1324 a patri medzi hodnotné a najstaršie sakrálne pamiatky v meste. Po poškodení požiarom v roku 1528 bol kostol renesančne prestavaný dvomi talianskymi staviteľmi. Dodnes pútajú pozornosť najmä dva kamenné portály s bohatým renesančným zdobením.

Umelecky najhodnotnejším dielom v interiéri kostola je pohrebná kaplnka Ilešháziovcov v ľavej bočnej lodi, v ktorej pochovali viacerých členov tohto významného šľachtického rodu. Začiatkom 20. storočia kostol prestavali do jeho dnešnej podoby. Nachádza sa na Mariánskom námestí a pre verejnosť je sprístupnený len v čase bohoslužieb. 

Karnel sv. Michala

Táto gotická stavba bola postavená v druhej polovici 15. storočia v blízkosti Farského kostola Narodenia Panny Márie ako kostnica. Karner slúžil na ukladanie kostrových zvyškov z neďalekého cintorína.

Jeho zadnou stenou nadväzuje na pôvodné mestské opevnenie. Po požiari farského kostola slúžil istý čas ako kaplnka. V súčasnosti sa tento nie veľký ale veľmi pôsobivý priestor využíva ako expozícia sakrálneho umenia od obdobia gotiky až po barok.

Katov dom

Katov dom je jediným reprezentantom typického trenčianskeho meštianskeho domu. Pomenovanie Katov dom pochádza pravdepodobne z 19. Storočia, kedy v ňom býval mestský dráb.

Nie je hodnoverne doložené, že by v ňom v minulosti naozaj býval kat. Od roku 2004 je sprístupnený pre verejnosť s dvomi stálymi expozíciami. Vystavujú sa tu popravné meče, dereš, okovy a tiež predmety mestskej justície ako zbrane, pušky a iné.

Súčasťou expozície je tiež renesančný hodinový stroj zo 16. storočia, ktorý sa nachádzal v mestskej veži. Katov dom je opradený strašidelnými historkami o trenčianskom katovi a jeho popravách a mestom kolujú svedectvá o duchoch vyčíňajúcich v jeho priestoroch.

Synagóga

Židovská synagóga v Trenčíne patrí medzi najkrajšie a najzaujímavejšie diela svojho druhu na Slovensku. Táto historická, ale zároveň moderná železnobetónová stavba bola postavená v roku 1913 stojí v severnom rohu Štúrovho námestia.

Ulice v jej okolí v minulosti tvorili centrum židovskej komunity. Prví židia sú v Trenčíne spomenutí už v roku 1300, v roku 1860 ich komunita tvorila až štvrtinu trenčianskeho obyvateľstva. Túto stavbu využívali pre náboženské účely až do druhej svetovej vojny, kedy bola znesvätená a jej inventár zničený.

Po jej obnove sa zachovala nielen jej pôvodná modrá kupola s bohatým lustrom ale i farebné okenné vitráže s ornamentálnymi a rastlinnými motívmi. V posledných rokoch slúžil jej centrálny priestor ako príležitostná výstavná sieň, ktorá bola prístupná pre verejnosť len počas výstav.

Župný dom

Trenčianske múzeum Župný dom vznikol v rokoch 1760 – 1764 úpravou staršieho mestského paláca Ilešháziovcov. Má bohato zdobené priečelie a erb župy nad vchodom. Dnes v ňom sídli Trenčianske múzeum, ktoré vzniklo v roku 1912. Múzeum zhromažďuje zbierky z histórie Trenčína a okolia, vlastní a spravuje zbierkové fondy historického, prírodovedného, ale i národopisného charakteru, bohaté zbierky z oblasti militárií a zbraní, umeleckého remesla a numizmatiky Prírodovednú časť zbierky tvorí okrem iného veľké množstvo exemplárov motýľov a iného hmyzu.

Za najcennejšie súbory v zbierkach sa považuje rozsiahla a umelecky i historicky zaujímavá obrazová zbierka rodu Ilešháziovcov, hlavných a dedičných trenčianskych a liptovských županov a pánov Trenčianskeho hradu.

Lesopark Brezina

Na území mesta Trenčín existujú dva prírodné fenomény. Jedným z nich je najzápadnejší výbežok Strážovských vrchov – lesopark Brezina, ktorý z troch strán obkolesilo mesto.

V súčasnosti je lesopark obľúbeným miestom prechádzok a oddychu nielen Trenčanov ale i návštevníkov mesta. Susedstvo rozsiahlych lesných plôch, hradu a centra mesta je na Slovensku veľmi ojedinelé. Lesopark je popretkávaný množstvom chodníčkov a ciest s lavičkami alebo prístreškami. Nachádzajú sa tu dva náučné chodníky, Les a Sever.

Kratší z nich, náučný chodník sever vedie k Štefánikovej vyhliadke, ktorá ponúka pekný výhľad na západnú časť mesta. Približne v strede lesoparku stojí hotel Brezina, ktorého okolie spestrujú detské ihriská. V severnej časti lesoparku sa nachádza Pamätník umučených, ktorý je spomienkou na obete fašistov počas druhej svetovej vojny.

Kláštor Veľká Skalka

Kláštor Veľká Skalka sa nachádza približne 10 km od centra mesta Trenčín a je jedným z cirkevných stavieb vápencového masívu Skalka. Tvorí ho kostolík, kláštor a jaskyňa, v ktorej na prelome 10. a 11. storočia prebývali pustovníci sv. Svorad a Benedikt. Kláštor bol založený na ich pamiatku v roku 1224 vtedajším nitrianskym biskupom.

V ranom stredoveku bol kláštor na Skalke veľmi významným duchovným strediskom severozápadného Uhorska, avšak ani tomuto miestu sa počas stáročí nevyhli boje a nepokoje. V roku 1528 bol kláštor obsadený a opevnený cisárskymi vojskami a mnísi rozohnaní.

S príchodom jezuitov v roku 1645 bol tento kláštorný komplex obnovený avšak po ich odchode v roku 1773 začal opäť chátrať. Po roku 1989 sa začali rozsiahle rekonštrukčné práce celého komplexu, kedy bol obnovený kostolík, múry, upravili parkovisko a vstup do objektu. V roku 2011 v objekte pribudol prístrešok pre turistov.

Dnes je kláštor národnou kultúrnou pamiatkou a veľmi obľúbeným pútnickým miestom. Pre verejnosť je sprístupnený počas turistickej sezóny taktiež s možnosťou využitia sprievodcovskej služby.

Kúpeľný park a kúpele v Trenčianskych Tepliciach

Mesto Trenčianske Teplice, ktoré je tiež prezývané ako ,, perla Karpát“ je slávne najmä vďaka miestnym kúpeľom s piatimi prameňmi liečivej sadrovo-sírnej vody a ďalšími liečivými produktmi. Liečia sa tu najmä choroby pohybového ústrojenstva a nervové ochorenia.

V roku 1873 bol v meste zriadený Kúpeľný park s jazerom rodinou Sinovcov na nimi získanom území na okraji kúpeľov. Nasledujúce roky bol v meste vybudovaný vodovod, kanalizácia, viaceré hotely a v roku 1888 vaňové kúpele Hammam, ktoré sú najkrajšou a najznámejšou stavbou z tohto obdobia.

Mesto je tiež populárne pre podujatie, festival filmov Art film, ktoré sa tam každoročne uskutočňovalo od roku 1993 vždy v druhej polovici júla. Tento rok sa však tento významný festival prvým rokom uskutoční v meste Košice a to práve z dôvodu nedostatočnou kinoštruktúrou a limitovanými možnosťami podnikateľskej sféry malého kúpeľného mestečka.

Spoločenské akcie

Okrem kultúrno-historických pamiatok, ktoré tvoria veľkú časť spoločenských atraktivít destinácie, sú medzi turistami veľmi obľúbené taktiež spoločenské akcie usporadúvané v destinácií. Tieto akcie si môžu ľudia vychutnať nielen individuálne ale i v spoločnosti svojich najbližších a zažiť tak mnohokrát neopakovateľný kultúrny zážitok.

Multižánrový festival Pohoda

Festival Pohoda je umeleckým festivalom na ktorom sa jednotlivé moderné hudobné žánre stretávajú s klasikou, spolu s literatúrou, tancom, vizuálnym umením, filmom a divadlom. Festival predstavuje jedinečnú príležitosť stretnutia sa rôznych kultúr a pohľadov na svet a je označovaný za oslavu slobody a tolerancie.

Festival Pohoda bol založený v roku 1997, ako stretnutie priateľov na futbalovom ihrisku v Trenčíne. Na prvom ročníku hralo 8 kapiel.

Postupom času festival menil svoje pôsobisko a od roku 2004 sa pravidelne koná na trenčianskom letisku vždy v druhý júlový víkend. V roku 2015 navštívilo festival 30 000 návštevníkov, bolo odohraných 129 koncertov a zastúpených až 29 krajín sveta. Festival tiež predstavuje galériu súčasného umenia, svoje diela tu minulý rok prezentovalo až 96 tvorcov.

Trenčianske kultúrne leto

Počas leta sa Mierové námestie v Trenčíne premieňa na otvorenú koncertnú sálu. Konajú sa tu hudobné vystúpenia rôznych žánrov.

Pre deti sa pravidelne pripravuje Detské divadelné leto, kde sa nielen zabavia ale aj poučia. Prázdninové mesiace v Trenčíne sú nielen pre svojich obyvateľov, ale taktiež návštevníkov spestrené koncertmi a divadielkami každý piatok a v nedeľu popoludní.

Trenčianske historické a hradné slávnosti Posledný júlový týždeň v Trenčíne už tradične patrí Trenčianskym historickým slávnostiam, kedy mesto ožíva históriou a vracia sa do čias vlády panovníka Matúša Čáka Trenčianskeho ale i do čias gladiátorských súbojov.

Odohrávajú sa na Mierovom námestí, kde si ľudia môžu prehliadnuť bojujúcich gladiátorov, žonglérov, tancujúce otrokyne ale i sokoliarske ukážky na veľkom pieskovom kolbisku. Okrem bohatého slávnostného programu si ľudia prídu na svoje taktiež na remeselnom jarmoku, kde si majú možnosť vychutnať atmosféru historických remeselníkov a obchodníkov, alebo ochutnať dobovú kuchyňu.

Počas víkendu sa slávnosti už tradične premiestňujú na hrad, kde sa konajú Hradné slávnosti s bohatým sprievodným programom, ktorý zahŕňa rytierske turnaje, lukostreľbu, delostrelectvo ale i dobé jedlo a pitie v priestoroch dvorany Trenčianskeho hradu.

HoryZonty

Festival dobrodružných filmov V roku 2015 sa v priestoroch Posádkového klubu v Trenčíne konal už 10. ročník festivalu dobrodružných filmov, ktorý nesie názov HoryZonty. Okrem dobrodruž- ných filmov ponúka tento festival svojim návštevníkom počas troch dní i výstavy fotografií, prednášky so zaujímavými hosťami a iný bohatý sprievodný program, akým je napríklad prehliadka zbierky starého horolezeckého materiálu. 

DOPRAVNÁ DOSTUPNOSŤ

Mesto Trenčín je súčasťou hlavného dopravného ťahu, diaľnice D1 a hlavného železničného ťahu Bratislava – Žilina – Košice. Autobusová a železničná stanica sa v meste Trenčín nachádzajú len niekoľko metrov od seba a od centra sú vzdialené asi 10 minút chôdze. Z diaľničného privádzača trvá do centra cesta taktiež približne 10 minút. Pravidelná autobusová doprava je vykonávaná dopravcami SAD Trenčín, a železničná doprava je vykonávaná Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s. (Mesto Trenčín, 2009)

V roku 2015 pribudol v Trenčíne k jedinému cestnému mostu cez rieku Váh nový dlho očakávaný cestný most, ktorého cieľom bolo zlepšiť dopravnú situáciu v meste. Tento most slúži nielen občanom Trenčína ale aj tranzitujúcim cestujúcim. Na území mesta Trenčín sa doposiaľ nenachádza žiadna cyklotrasa.

Výstavba prvej cyklotrasy z mestského sídliska Juh do centra mesta bola naplánovaná na jar roku 2016, avšak z dôvodu predĺženia termínu vybavovania administratívnych formalít a tiež nedostatku financií sa jej výstavba zrejme oddiali.

MATERIÁLNO-TECHNICKÁ ZÁKLADŇA

Neodmysliteľnou súčasťou ponuky cestovného ruchu sú tiež kvalitné ubytovacie služby. V meste Trenčín je pre účely turizmu prevádzkovaných 43 hromadných ubytovacích zariadení. Šesť z nich sa radí do kategórie hotel. Ubytovacie služby tu ďalej ponúkajú 24 penziónov, 9 turistických ubytovní, 3 ubytovania v súkromí a jeden autocamp v tesnej blízkosti centra mesta.

Kvalitné stravovacie služby sú neoddeliteľnou súčasťou cestovného ruchu. Mesto Trenčín nie je ani vinárskym ani pivným mestom a nie je známe ani vyhranenou regionálnou kuchyňou, preto sa kvalita jednotlivých stravovacích zariadení odvíja od úrovne ponuky a kvality obsluhy.

V Trenčíne sa nachádza veľký počet stravovacích zariadení, okrem iného je v meste celá rada podnikov bez možnosti stravovania, akými sú kaviarne, cukrárne, vinotéky, pivnice a podobne. Športovo-rekreačné zariadenia Existencia športovo-rekreačných zariadení je veľmi dôležitá nielen pre obyvateľov mesta ale aj pre účastníkov cestovného ruchu.

Tieto zariadenia dopĺňajú ponuku cestovného ruchu v destinácií a umožňujú lepšie využitie jej potenciálu a tiež spĺňajú individuálne potreby osôb prichádzajúcich do destinácie. V Trenčíne sú pre tieto aktivity k dispozícií fitness centrá s posilňovňou, ale i športový areál s možnosťou hry badmintonu, squashu, stolného tenisu, ďalej bowlingové kluby, Vlastná práca 47 futbalový štadión, zimné štadióny i tenisové kurty.

V meste je taktiež viacero zariadení, ktoré ponúkajú využitie služieb wellness. Jedným z najznámejších je hotel Elizabeth, v ktorom sa okrem Rímskych kúpe- ľov s množstvom termálnych procedúr nachádza i viacero druhov sáun alebo hydromasážny bazén. 

error: Content is protected !!