Diamanty

Diamant je kryštalickou formou uhlíka „C“, ktorá sa radí medzi vôbec najtvrdšie známe prírodné minerály, ale aj ďalšie látky, ktoré máme na Zemi k dispozícii. Tvorený je svojimi typickými kryštálmi kubického, oktaedrického alebo dodekaedrického vzhľadu.

Väčšina ľudí si však s pojmom diamant predstaví už hotový produkt, a to briliant, ktorý je najznámejším diamantovým brusom.

Pôvod samotného názvu „diamant“ je pravdepodobne odvodený z gréckeho slova „adamas“ – nezničiteľný. V mnohých encyklopédiách môžeme ale nájsť aj súvislosť s arabským slovom, „al-mas“, ktoré znamená najtvrdšie. Aj keď sa pravdepodobne už nedozvieme úplnú pravdu, obidve varianty sú viac ako výstižné.

VZNIK DIAMANTU

Do dnešného dňa nie je genéza diamantov úplne vysvetlená, a tak sa občas môžeme stretnúť s novými objavmi, ktoré vyvracajú dlhoročné názory.

Najčastejšie sa môžeme stretnúť s teóriou, že diamanty vznikajú za veľmi vysokých teplôt (900 ° C – 1300 ° C) a tlakov (4,5GPa – 6 GPa) vo vrchnom zemskom plášti (hĺbka 140 až 200 km) odkiaľ putovali vďaka ultrabazickým vyvrelín kimberlitu, komatiitu alebo lamproteitu, do zemskej kôry.

V posledných rokoch sa však v granulitách podarilo nájsť mikroskopické diamanty, pri ktorých vedci predpokladajú, že vznikli za menej extrémnych podmienok ako ich väčší súrodenci z vrchného zemského plášťa.

VLASTNOSTI DIAMANTU

Ako už bolo naznačené, diamant je neobyčajne tvrdým minerálom, ktorý sa dá síce cieleným úderom rozdeliť, ale vryp do neho urobíte iba a len ďalším diamantom.

Jeho najcennejšou vlastnosťou je schopnosť rozkladať svetlo na spektrálne časti a odrážať tak farebné odlesky. Tejto vlastnosti docieli brusič pri úprave surového diamantu do niektorého z presne vypočítaných diamantových brusov.

Najvyhľadávanejším brusom je potom briliantový brus, ktorý odrazí svetlo prechádzajúce diamantom tým najlepším spôsobom v celom farebnom spektre av maximálnej intenzite.Medzi priehľadnými nerastmi má diamant aj najsilnejší lesk.

Diamant je ďalej známy svojou veľmi vysokou tepelnou vodivosťou, ktorá prevyšuje zatiaľ všetky známe látky. Vďaka tomu sa dá diamant veľmi ľahko rozpoznať diamantovým testerom. Ten je od diamantu schopný rozpoznať aj jeho syntetický variant – moissanit.

CERTIFIKÁCIA

O diamante sa hovorí, že je kráľom medzi kameňmi. Ak sa rozhodnete si taký vzácny drahokam zaobstarať, určite si chcete byť istí, že je pravý.

Medzinárodný certifikát

Certifikát najvyššej úrovne je poskytovaný americkým gemologickými inštitútom G.I.A. Dostanete ho k diamantom od 0,30 karátu a vyššie. Viac o gemologickém inštitútu G.I.A. sa dozviete na https://www.gia.edu/. Tento certifikát sa dodáva k našim šperkom tiež len na vyžiadanie.

HMOTNOSŤ DIAMANTU

Hmotnosť diamantu sa dnes medzinárodne meria v karátoch, so skratkou “ct”. Pozor, jedná sa o iný karát ako u zlata, ten je jednotkou rýdzosti a má skratku “kt”. Zvyčajne sa udáva s presnosťou na 2 desatinné miesta, niekedy aj na 3. Karát sa tiež delí na “grains” (granát – zrná), čo je jednotka používaná pre perly. Takže o jednokarátovém diamantu môžeme hovoriť ako o “four-graineru”.

1 ct (metrický karát) = 200 mg = 1/5 gramu

Ako sa hmotnosť určuje?

Hmotnosť diamantov sa určuje na veľmi presných diamantových váhach – dnes najčastejšie na elektronických karátových váhach. Vzhľadom k jasne daným parametrom briliantového brusu, ju ale môžeme stanoviť aj zmeraním briliantu. V nasledujúcej tabuľke vidíte prepočet hmotnosti a veľkosti v milimetroch (mm). Rámčekom sú vyznačené hmotnosti diamantu, s ktorými najčastejšie pracujeme v našej firme.

Hmotnosť a cena

Cena diamantu nerastie úmerne jeho hmotnosti. Veľké diamanty sú totiž vzácne, a tak sú aj cennejšie. Diamant o váhe 2 karátov je teda drahší ako dva jednokarátové diamanty s inak rovnakými vlastnosťami. Najväčšie nájdené diamanty majú tisíce karátov.

Ako vznikla jednotka karát?

V skorších dobách pred metrickým systémom bolo ťažké nájsť nejaké porovnávacie meradlo pre meranie váhy, miery a pod. Pre meranie váhy sa v Arábii a Perzii osvedčilo malé semienko svätojánskeho chleba, známeho aj ako karob alebo chlebovník. Toto semienko má totiž uniformnú veľkosť a váhu, a navyše nenasáva vlhkosť z okolia, takže na mori i na púšti váži rovnako. A tak sa ním drahé kamene merali po dlhé stáročia. Päť semienok karobu váži 1 gram.

Aké veľké diamanty sú najčastejšie?

Diamanty v bežne predávaných šperkoch majú obvykle hmotnosť v stotinách, desatinách až jednotkách karátov. V našich šperkoch používame najčastejšie diamanty do ¼ karátu.

Ako investičné diamanty majú najväčší obrat diamanty v rozmedzí 0,5 až 1 ct, ktoré zaistia investorovi najlepšiu likviditu. Aktuálne sa cena takýchto kameňov pohybuje v rozmedzí 10 000 až 20 000 Eur.

FARBA DIAMANTU

Diamant je sám o sebe bezfarebný minerál. Väčšinou sa v ňom ale vyskytujú chemické prímesi, ktoré spôsobujú jeho zafarbenie. A tak sa diamanty vyskytujú v najrôznejších farebných odtieňoch.

BEŽNÉ ZAFARBENIE

Väčšina kameňov sa vyskytuje vo farebných tónoch od ľahko nažltlé po hnedožltý. Toto zafarbenie spôsobuje prímes dusíka a znižuje cenu kameňa. Z bežných diamantov sú najcennejšie tie úplne bezfarebné, žltkasté diamanty sa radia do skupiny komerčne nazývanej “Cape” alebo “kapská série” a sú lacnejšie.

Najčastejšie používaná stupnica pre hodnotenie farby diamantov GIA – najvyššia je trieda D. Naša spoločnosť používa hlavne kamene od G až po H.

ZRIEDKAVÉ FARBY – FANCY COLORS

Naopak iné prímesi, spôsobujúce nezvyčajné farby, cenu diamantov zvyšujú. Môžeme sa stretnúť s diamantmi zelenými, ružovými, čiernymi alebo modrými. Farebné diamanty sú známe pod obchodným názvom “fancy colors”, sú veľmi vzácne a tiež veľmi drahé, obzvlášť ak sú farby sýte. Vzácne sú aj sýto žlté diamanty, takže aj ich cena je vysoká.

AKO SA FARBA HODNOTÍ

Rovnako ako v minulosti je aj dnes farba zväčša hodnotená vizuálne, niekedy s použitím špeciálnych pomôcok – napr. Lampou s definovanou farebnou teplotou. Aj keď sa technické zariadenia rýchlo vyvíjajú, zatiaľ žiadny predávaný kolorimeter nenahradil ľudské oko.

STUPNICA FARIEB

Už veľmi skoro začalo dochádzať ku klasifikácii a popisu farieb jednotlivých diamantov. Zvlášť sa hodnotí bežné diamanty, ktoré majú stupnicu začínajúcich úplne bezfarebnými kamene a postupne sa v nej zvyšuje stupeň žltého zafarbenia. Diamanty vzácnych farieb (fancy colors) sa hodnotí individuálne.

Pri označovaní v certifikátoch dnes veľká väčšina laboratórií používa systém zavedený GIA, kedy nejvícebezbarvý diamant sa označuje písmenom D a najviac zafarbený písmenom Z.

Skoršie stupnice popisovala jednotlivé stupne názvy, ktoré vychádzali z názvov vtedy nových nálezísk v Južnej Afrike a sú dodnes známe ako staré názvy – napr. River (názov poukazuje na to, že v riekach sa nachádzajú kamene, ktoré majú lepšie farbu ako tie z komínov sopiek ), Cape (od mysu dobrej nádeje).

ČISTOTA DIAMANTU

Najcennejšie diamanty sú úplne čisté a ideálne kryštalizované. Takéto diamanty ale nájdeme zriedka, pretože rast diamantov vo vnútri zeme neprebieha ideálne a môže sa počas neho všeličo zvrtnúť.

Proces prebieha v niekoľkých fázach, počas ktorých nie sú podmienky vždy konštantné, a preto vznikajú nehomogenity, dnes nazývané inklúzie (uzatvoreniny). Tieto inklúzie síce znižujú cenu diamantu, zároveň ale slúžia pri diagnostike. Poznáme podľa nich, že je kameň pravý (prírodného pôvodu). Do hodnotenia čistoty sa nezahŕňajú vonkajšie charakteristiky napr. škrabance a pod.

Inklúzie nájdeme takmer vo všetkých surových diamantoch, najčastejšie sú to:

• kryštalickej inklúzie – kryštály iných nerastov alebo ďalších diamantov, ktoré boli prítomné pri tvorbe diamantu
• pukliny, praskliny, pierka
• zákaly

Ako sa určuje čistota diamantu?

Čistotu diamantu skúma skúsený odborník 10 x zväčšujúci aplanatický achromatická lupou, v normálnom svetle. Umiestnenie, rozmer aj typ zistených inklúzií je vždy presne uvedený v certifikáte k diamantu. Za bezchybný diamant je považovaný taký, ktorý ani pri desaťnásobnom zväčšení nemá žiadny viditeľný kaz.

Zlepšenie čistoty

Čistota diamantu sa môže dodatočne vylepšiť napr. Laserovou úpravou, zásah ale musí byť jednoznačne opísaný v certifikáte, napr. “Vrtané laserom”. Klasifikácia čistoty potom zodpovedá čistote kameňa po úprave.

BRUS DIAMANTU

Brus je veľmi dôležitou charakteristikou diamantu. Surový kameň totiž nijako oslnivo nevyzerá, až vďaka brusu môžu diamanty skutočne zažiariť.

Za výnimočnú príťažlivosť vďačí diamanty vysokému refrakčnímu indexu (RI 2.417), vďaka ktorému sa na nich svetlo optimálne láme. To sa však stane až vtedy, keď je drahokam vybrúsený tak, že všetky jeho plochy (fazety) sú orientované v optimálnych proporciách, a svetlo tak má možnosť rozohrať hru farieb v plnej kráse.

Diamanty sa brúsi do mnohých tzv. Fantazijných tvarov: markíza, bageta, srdiečko, slza, ovál a roháčik čiže smaragdový brus. Medzi rôznymi brúsy ale má dominantné postavenie guľatý briliant s osmičetnou symetriou.

Typ brusu

U našich šperkov používame najčastejšie brus briliantový a princess.

Briliantový brus

Ako už sme spomenuli, je briliantový brus zďaleka najpoužívanejším – má pravdepodobne najdlhšiu históriu a v minulosti najintenzívnejší vývoj. Je tak známy, že sa často diamanty a brilianty (teda diamanty vybrúsené briliantovým brusom) medzi ľuďmi zamieňajú.

Až do začiatku devätnásteho storočia hľadali brúsiči ideálny tvar briliantového brusu empiricky, teda praktickým skúšaním. Od roku 1910 sa začali používať teoretické výpočty, ktoré brali do úvahy fyzikálne vlastnosti kameňa a hľadali najoptimálnejšie pomery faziet, ktoré by dali vyniknúť hre svetla na kameni. Briliantový brus sa tak vyvíja dodnes.

Parametre hodnotenie brusu

• brilancia (hodnotí množstvo odrazeného bieleho svetla z vybrúseného kameňa)
• oheň (vyjadruje spektrálne farby, do ktorých sa rozkladá svetlo vychádzajúce z vybrúseného kameňa)
• iskra (znamená stupeň hry farieb pri pohybe vybrúseným kameňom alebo pri pohybe hlavy pozorovateľa)

ROZDIEL MEDZI BRILIANTAMI A DIAMANTMI

Mnoho zákazníkov, hľadajúcich na internete šperky, často naráža na problém. Pri výbere hľadajú diamanty, ale sú im väčšinou ponúkané brilianty. Mnoho z vás sa potom právom pýta, aký je v tom vlastne rozdiel. Radi vám ho vysvetlíme.

ČO JE DIAMANT?

Slovom diamant označujeme nerast. Jedná sa o kryštalickú formu uhlíka, ktorá vzniká v hornom zemskom plášti za vysokých teplôt a tlakov v ultrabazických vyvrelinách – kimberlitoch, lamproitoch a komatiit. V súčasnej dobe sa ťaží na niekoľkých miestach planéty, pričom najvyššia produkcia je v Botswane, Rusku a Kanade.

Diamant sa používa v mnohých odboroch, napríklad priemysle. Iste poznáte diamantové brúsne kotúče, ale málokto vie, že sa z diamantov vyrába treba špeciálne diamantové pasty. Najvýznamnejším odborom pre využitie diamantu je bezpochyby šperkárstvo. V ňom sa však nepoužívajú diamanty surové, ale za pomoci výbrusu sa upravujú. Jedným z najznámejších výbrusov diamantu je briliant.

ČO JE BRILIANT?

Briliantový brus získal svoje meno z francúzštiny, v ktorej znamená “žiariaci” alebo “jasný”. Jeho vznik sa datuje okolo roku 1910, avšak autorom výpočtu moderného briliantového brusu (v roku 1917) je Marcel Tolkowski, ktorý dokázal spočítať ideálny sklon uhlov faziet.

Ideálne diamantový brus má 57 faziet, čiže plôšok, rozdelených nasledovne: Jednu hornej plôšku, ktorou sa celý brus začína, 32 horných faziet a 24 faziet v dolnej časti. Týmto tvarom je zaistené, že svetlo prechádzajúce diamantom sa odráža čo najlepším spôsobom pri celom farebnom spektre a maximálnu intenzite. Vďaka tomu sú briliantové šperky tak trblietajúce, žiarivé a krásne.

A práve preto sú briliantmi jedny z najkrajších a najelegantnejších šperkov, ktorými môžete obdarovať svojich blízkych.

ŤAŽBA DIAMANTOV

Pred začatím všetkých prác musí ťažobná spoločnosť venovať značné úsilie sledovaniu a preverovaniu identifikátorov v samotnom ložisku, ktoré napomáhajú predpovedať, či bude následná ťažba rentabilná. Vo chvíli, keď sa potvrdí, že preverované vzorky horniny obsahujú potrebné množstvo diamantov, môžu sa začať ťažobné práce.

Presnejšie povedané dochádza k vŕtaniu horniny/pôdy. Tá je následne transportovaná do špeciálnych zariadení, ktoré ju rozdrvia, prepláchnu a naskenujú. Po tomto procese už nič nebráni extrahovaniu nasnímaných diamantov zo zvyšnej horniny.

VYUŽITIE DIAMANTOV

Vyše 80 % percent všetkých vyťažených surových diamantov je použitých ako surovina pre priemysel. Diamantový prach a nekvalitné diamanty (vrátane syntetických – priemyselne vyrábaných) sú využívané najmä na výrobu brúsnych, rezných a vrtných nástrojov alebo brúsnych pást a práškov.

Vďaka extrémnym fyzikálnym vlastnostiam sa pre diamanty nájde uplatnenie aj vo výrobe špeciálnych elektronických súčiastok alebo v laboratórnom výskume.

Zvyšné diamanty sa následne radia medzi drahé kamene, ktoré sú upravované (brúsené a leštené) do špeciálnych mnohostenov. Tým najžiadanejším je bezpochyby briliantový tvar, ktorý diamantu prepožičiava maximálny lesk a lesk. Vzhľadom na výnimočnú tvrdosť diamantov, je ich šperkárske opracovanie podstatne iné od spracovania mäkších drahokamov a polodrahokamov. Brúsené diamanty sa zásadne zasadzujú do najušľachtilejších kovov ako je zlato alebo platina.